Meno prvého kozmonauta Jurija Gagarina dnes pozná takmer každý, podobne ako aj meno prvej ženy vo vesmíre Valentiny Tereškovovej. Naproti tomu nie je zatiaľ známe žiadne meno prvého človeka počatého alebo narodeného za hranicami našej planéty.
V šesťdesiatych rokoch sa však vo vtedajšom Sovietskom zväze za prísneho utajenia údajne pripravoval unikátny experiment s vyslaním kozmickej lode Voschod s trojčlennou posádkou na palube. Ako dopadol?
Ľudmila Tokovová a jej muž, veliteľ lode, mali vraj uskutočniť akt, ktorého výsledkom mohla byť gravidita kozmonautky.
Žiadna senzácia sa však nekonala – po smrti generálneho konštruktéra Sergeja Koroljova v roku 1966 udelil jeho nástupca Valentin Gluško priority iným programom, ktoré sa bez podobných experimentov zaobišli.
Výzvu a súčasne i etická dilemu takéhoto snaženia svojho času priliehavo formuloval autor Isaac Asimov, keď predvídal, že počatie a celý vývoj ľudského zárodku až po pôrod sa raz stane jedným z najväčších pokusov na človeku.
Staňte se naším Premium čtenářem a odemkněte si tento i tisíce dalších skvělých článků.
Navíc od nás obdržíte i celou řadu hodnotných bonusů!
Zprávu ve tvaru "CTU CLANEK" odešlete na číslo 903 33 20.
